Hlboko v srdci Zeme ležia Siene Amenti, ďaleko pod ostrovmi potopenej Atlantídy, Sieňami Mŕtvych a sieňami živých, vykúpané v ohni nekonečného VŠETKÉHO.
Vzdialené v dávnej dobe, stratené v priestore a čase, sa Deti Svetla dívali zhora na svet. Vidiac deti ľudí v ich porobe, spútané mocou ktorá prišla z druhej strany. Vedeli, že len oslobodením z poroby sa môže človek pozdvihnúť od Zeme k Slnku. Zostúpili dolu a stvorili telá, zoberúc na seba podobu človeka. Majstri všetkého po svojom sformovaní povedali: "Sme tí, ktorí boli stvorení z hviezdneho prachu, podieľajúci sa na živote z nekonečného VŠETKÉHO. Žijúci vo svete ako deti ľudí, rovnakí a predsa iní ako deti ľudí."
Potom ako obydlie, hlboko pod zemskou kôrou, vyhĺbili svojou energiou obrovské priestory, priestory ďaleko od detí ľudí. Obkľúčili ich silami a energiou, zaštítili pred poškodením Siene Mŕtvych.
Jeden vedľa druhého umiestnili ďalšie priestory, naplnili ich Životom a Svetlom zhora. Potom vybudovali Siene Amenti, aby tam mohli bývať večne, žijúc životom do konca večnosti.
Dvaatridsať detí tam bolo, synov Svetla ktorí prišli medzi ľudí, pokúšajúce sa oslobodiť z otroctva temnoty tých, ktorí boli spútaní mocou z druhej strany.
Hlboko v Sieňach Života rástol kvet, ohnivý, rozpínajúci sa, odpudzujúci noc. Umiestnený v strede, lúč s ohromnou mocou, dávajúci Život, dávajúci Svetlo, napĺňajúci energiou každého kto sa k nemu priblížil. Umiestnili vôkol neho tróny, dvaatridsať, miesta pre každé z Detí Svetla, umiestnené tak aby sa kúpali v žiare, naplnenej Životom z večného Svetla. Tam znova a znova ukladali svoje prvotne vytvorené telá, aby mohli byť naplnené Duchom Života. Z každej tisícky rokov musí Životodarné Svetlo sto rokov ožarovať ich telá. Oživujúc, prebúdzajúc Ducha Života.
Tam v kruhu, z eónu na eón, sedia Veľkí Majstri, žijúci život nepoznaný medzi ľuďmi. Tam v Sieňach Života ležia spiaci. Slobodne sa pohybuje ich Duša skrze telá ľudí. Znova a znova, zatiaľ čo ich telá ležia v spánku, sa inkarnujú do tiel ľudí. Učiac a vedúc vpred a nahor, z temnoty do Svetla. Tam v Sieni Života, naplnené svojou múdrosťou, nepoznané ľudským plemenom, žijúce naveky pod chladným ohňom života, sedia Deti Svetla. Vyskytujú sa aj chvíle keď sa prebudia, prídu z hlbín aby boli svetlami medzi ľuďmi, neobmedzení medzi obmedzenými ľuďmi.
Ten kto vývojovo vyrástol z temnoty, pozdvihol sa z tmy do svetla, je oslobodený zo Siení Amenti, oslobodený od Kvetu zo Svetla a Života. Vedený vtedy múdrosťou a poznaním, sa z človeka stáva Majstrom Života. Tam môže zostať, ako jeden z Majstrov, zbavený pút temnoty noci.
Usadení v kvete žiary sedia siedmi Páni z Časopriestoru nad nami, pomáhajúci a sprevádzajúci prostredníctvom nekonečnej Múdrosti, na ceste časom deti ľudí. Mocní a neobyčajní, zahalení svojou mocou, tichí, vševedúci, čerpajúci Životnú silu, odlišní ale predsa v jednote s deťmi ľudí. Ba, odlišní, a predsa v jednote s Deťmi Svetla.
Správcovia a strážcovia sily poroby človeka, pripravení prepustiť ak bolo dosiahnuté svetlo. Prvý a najmocnejší, sedí Zahalená Prítomnosť, Pán Pánov, nekonečný Deviaty, nad ostatnými zo všetkých Kozmických cyklov, hodnotiaci a pozorujúci pokrok ľudí.
Pod NÍM sedia Páni Cyklov: Tretí, Štvrtý, Piaty a Šiesty, Siedmy, Ôsmy. Každý so svojím poslaním, každý so svojou právomocou, vedúci, usmerňujúci osud človeka. Sedia tam, mocní a silní, nepodliehajúci času a priestoru. Nie sú z tohto sveta, avšak sú s ním spriaznení, sú Staršími Bratmi detí ľudí. Súdia a hodnotia, oni so svojou múdrosťou, pozorujú postup Svetla medzi ľuďmi.
Ta, pred nich, som bol predvedený Prebývajúcim, sledoval som ho ako splynul s JEDNÝM zhora. Potom sa z NEHO ozval hlas vraviaci: "Si veľký, Thovt, medzi deťmi ľudí. Odteraz si oslobodený zo Siení Amenti, Majster Života medzi deťmi ľudí. Nezakúsiš smrť, len ak by si si to želal ty sám, pi zo Života až do konca Večnosti. Odteraz naveky máš Život na dosah. Odteraz je Smrť k tvojim službám. Zostaň, alebo odíď stadiaľto ak si to želáš, dobrovoľná je Amenti pre Slnko človeka. Prijmi Život v tej podobe ako si želáš, Dieťa Svetla ktoré vyrástlo medzi ľuďmi. Vyber si svoju prácu, pretože všetky duše musia pracovať, nikdy neopusti cestu Svetla. Urobil si jeden krok na dlhej ceste nahor, nekonečne veľká je teraz hora Svetla. Každý tvoj krok len zvyšuje horu. Všetok tvoj pokrok len vzďaľuje cieľ. Nikdy sa nepriblížiš k nekonečnej Múdrosti, cieľ sa od teba odjakživa vzďaľuje. Teraz si prepustený zo Siení Amenti, aby si kráčal ruka v ruke s Pánmi sveta, s jedným cieľom, spolupracujúc, nositelia Svetla pre deti ľudí."
Potom z jeho trónu prišiel jeden z Majstrov, vzal ma za ruku a viedol ma ďalej, cez všetky Siene tejto podzemnej a skrytej krajiny. Viedol ma cez Siene Amenti, ukazujúc mi tajomstvá, aké nie sú človeku známe. Cez tmavú chodbu, dole ma viedol, do Siene kde sedí tmavá Smrť. Velikánska ako vesmír leží obrovská Sieň predo mnou, vymurovaná temnotou, no predsa naplnená Svetlom.
Predo mnou sa vynoril úžasný trón temnoty, zahalená na ňom sedela postava noci. Temnejšia ako temnota sedela obrovská postava, tmavá nie temnotou noci. Pred ním sa Majster vtedy zastavil a vyriekol Slovo, ktoré privodzuje Život, vraviac: "Oh, pán temnoty, sprievodca na ceste zo Života do Života, nesiem pred teba ranné Slnko. Nedotkni sa ho už viac mocou noci. Nepovolaj jeho plameň do temnoty noci. Poznaj ho a viď ho, jedného z našich bratov, pozdvihnutého z temnoty do Svetla. Uvoľni jeho plameň z jeho poroby, nechaj ho slobodne planúť v temnote noci."
Potom sa dvihla ruka postavy, vyšľahol plameň ktorý bol stále svetlejší a jasnejší. Bleskovo sa zvinul závoj temnoty, zbavila sa Sieň temnoty noci. Vtedy vyrástli zo závoja noci v obrovskom priestore predo mnou plamene, jeden za druhým. Nesčíselné milióny ich vyskočili predo mnou, niektoré plápolali ako ohnivé kvety. Iné vydávali tlmenú žiaru, tlejúc len mdlo z hĺbky noci. Našli sa aj také čo prudko zhasli. Ďalšie vyrastali z malej iskry svetla. Každý obkľúčený matným závojom temnoty, avšak horiaci svetlom, ktoré nie je možné nikdy uhasiť. Prichádzajúce a pohybujúce sa ako svätojánske mušky na jar, naplnili priestor Svetlom a Životom.
Potom prehovoril hlas, mocný a vážny, vraviac: "Toto sú svetlá, ktoré sú dušami ľudí, rastúce a slabnúce, jestvujúce večne, meniace sa skrze smrť v život, a predsa živé. Keď rozkvitnú v kvet, dosiahnu zenit vývinu vo svojom živote, bleskurýchle zošlem môj závoj temnoty, zahaľujúci a meniaci v nové formy života. Stále a po celé veky, rastú, rozvíjajú sa do ešte väčšieho plameňa a osvetľujú temnotu s ešte väčšou silou, zhášané závojom noci, no napriek tomu nezahasené. Tak rastie duša človeka stále hore, zhášaná ale napriek tomu nezahasená temnotou noci.
Ja, Smrť, prichádzam, a predsa nezostávam, lebo je život večný vo Všetkom. Iba istá prekážka, ja na ceste, má byť rýchlo prekonaná nekonečným svetlom. Prebuď sa, Ó plameň, ktorý vždy horíš vo vnútri, rozhor sa von a premôž závoj noci."
Vtedy v temnote spomedzi plameňov vyrástol jeden, ktorý zahnal noc, horiaci, rozpínajúci sa, stále jasnejší, až pokým nezostalo nič len Svetlo. Vtedy povedal môj sprievodca, hlas majstra: "Pozri sa na svoju vlastnú dušu ako rastie v svetle, teraz už navždy oslobodená od Pána noci."
Viedol ma vpred cez veľa obrovských priestorov zaplnených mystériami Detí Svetla. Mystériami o ktorých človek nesmie vedieť až dovtedy, kým aj on sám nie je Slnkom Života. Potom ma ON viedol späť do Svetla v Sieni Svetla. Pokľakol som vtedy pred veľkými Majstrami, Pánmi VŠETKÉHO z vyšších cyklov.
Prehovoril ON potom slovami s veľkou silou: "Si oslobodený zo Siení Amenti. Vyber si svoju prácu medzi deťmi ľudí."
Vtedy som prehovoril ja: "Ó, veľký majster, dovoľ mi byť učiteľom ľudí, viesť ich vpred a hore až pokým aj oni nebudú svetlami medzi ľuďmi. Oslobodení zo závoja noci ktorý ich obklopuje, horiaci svetlom ktoré bude žiariť medzi ľuďmi."
Prehovoril potom ku mne hlas: "Choď, ako si želáš. Tak nech je nariadené. Si pánom svojho osudu, slobodne a podľa svojej vôle ho môžeš prijať alebo odmietnuť. Chop sa moci, chop sa múdrosti. Žiar ako svetlo medzi deťmi ľudí."
Hore ma potom odviedol Prebývajúci. Spočinul som zasa medzi deťmi ľudí, vyučujúc a predvádzajúc časť z mojich vedomostí. Slnko Svetla, oheň medzi ľuďmi.
Teraz znova kráčam po ceste dole, hľadajúc svetlo v temnote noci. Vydržte a držte sa, chráňte môj záznam, mal by byť návodom pre deti ľudí.
Z Anglickej verzie textu "The Emerald Tablet II: The Halls of Amenti" preložil Alberian, 2008.