Kde bolo, tam bolo . . .

Píše sa rok 1981

Sedím za svojim počítačom značky IBM ktorého srdce tvorí procesor 8088 frčiaci takmer nepredstaviteľnou rýchlosťou 4,77 megeaherzov. Tupo a zároveň s nadšením hladím do svojho 13 palcového zeleného monitoru ktorý je napojený na grafický adaptér MDA so zabudovanou pamätou 16 kilobytov a v rukách pevne zvieram alfanumeickú klávesnicu ktorú tvorí 83 mikrospínačov osadených hmatníkmi hnedožltej farby. Po úspešnom štarte počítača (šak trval len pol minúty z čoho 15 sekúnd mu trvala kontrola pamäte-o veľkosti 512 kB (150 ns ) + 128 kB on board a za ďalších 5 sekúnd zistil že ma vybitý akumulator a že "Bios" ktorý bol nahratý v cmos pameti z diskety sa tam už nenachádza... ostatných 10 sekúnd mu trvalo zavedenie operačného systému) som konečne uzrel na obrazovke zelené písmenka ktoré ma informovali že som sa práve dostal do DOSu. Neveriacky som si pretrel oči. Stal som prvý raz v živote zoči-voči operačnému systému DOS verzie 1.0.

Píše sa rok 1983

Objavila sa nová verzia DOSu 2.0 ktorá už ževraj vedela pracovat s akýmsi hárddiskom...

Píše sa rok 1985

A veru netrebalo čakať dlho a objavil sa nový, na tu dobu ešte dosť neznámy vírus nazývaný Windows. Môj prvý dojem bol ten, že to celé má nejaký súvis s oknami .. neskôr som sa v tom utvrdil.. Bola Vám to vec nevýdaná. V jednom okne ste napríklad mohli mať otvorené hodiny a v duhom ste mohli napríklad písať alebo kresliť a jest pri tom banán... také niečo som dovtedy nevidel..Bohužial všetky tieto prednosti som nemohol doma využiť na svojom počítači pretože windows vyžadoval zobrazovací adaptér ktorý by pracoval aj v grafickom režime.. a na to moja superrýchla IBM MDA karta nemala, ale bol to iba jeden z dôvodov.. ten druhý bol ten že operačný system windows zaberal premňa nemyslitelných 1300 kilobytov a kedže som nebol majitelom harddisku a na disketu sa vošlo len 360 kilobytov, nemohol som si tento prepich dovoliť.

Píše sa rok 1987

Stalo sa čo sa stať malo.. Upgradoval som. Môj nový počítač bol 2 krát rýchlejší ako ten predchádzajúci ba dokonca bol skoro tak rýchly ako 286tka ktorá bola modelom roku 1983. Jediná chyba bola v tom ze namiesto ISA zbernice mal len PC BUS (ktorá bola len 8 bitová) ale pod jeho kapotou bol procesor optimalizovaný pre vysoký vykon, ktorého taktovacia frekvencia sa pohybovala okolo 8 megaherzov. Áno, bol to mnou vysnívaný procesor 8086. Samozréjme oproti predchádzjúcemu počítaču mal ešte niekolko výdobytkov techniky medzi ne patril napríklad hard disk. K dispozícii som mal celých 21 Megabytov miesta pre data (tj msdos.sys, command.com, io.sys, format.exe a hry). Ďalšia z vecí ktorá ma na mojom harddisku prekvapila bola, že bol menší ako topánkova škatula, pretože nedávno som bol na exkurzii u mami v robote vo vypočtovom stredisku a tam mali box s vymennym diskom o kapacite asi 5 alebo 10 megabytov a ten mal rozmery chladničky bez mrazáka. Ďalšia z vecí ktoré ma šokovali bolo to že keď som svoj nový počítač priniesol domov, zapojil a spustil ..na monitore sa mi objavili namiesto zelených písmenok šede. Myslel som, že je to závada na novom monitore, ale keď som zavolal technikovy a on ma uistil, že to je tak v poriadku a že zachvílu uvidím aj farby tak som sa ukludnil. Rok 1987 so sebou priniesol novú verziu operačného systému Windows.. bola to verzia 2.03. Finta bola v tom, že bola rovnaká ako verzia 1.02, ale mala podporu pre nové graficke adaptéry a tlačiarne. Dokonca pri inštalácii v setupe ktorý prebiehal v textovom režime sa dal navolit môj typ počítača IBM PS/2 Model 30. A ako graficku kartu som v setupe zvolil MCGA adapter. Moja nová graficka karta bola nielenže rýchla, ale mala aj 64 kilobytovú pamäť, čo jej dovolilo zobrazit pracovne prostredie windowsov v grafike 640x480 pri 2 farbách, a to ešte zhruba nebolo všetko ... pri hrách ktoré ju podporovali, vytlačila úctihodných 320x200, pri neuveritelných 256 farbách sprevádzaných jemným sviežim bielym zrnením po celej obrazovke. Čo sa týka disketovej mechaniky bol môj počítač vybaveny mechanikou pre 3 a pol palcové diskety o kapacite 720 kB. Ano bol to špičkový počitač a medzi jeho najväčšie prednosti patrilo to že zaberal len polovicu kuchinského stolu a nie celý ako počítače čo mali u mami v robote, ktoré boli poskladané z dielcov vyrobených v zemiach RVHP.

Píše sa rok 1989

Medzičasom sa objavila nová verzia windowsov 3.0. Ale na mojom počítači nejak nechce fungovať. Som z toho zúfalý. Deje sa mnoho zmien .. Niektoré nové programy mi vypisujú nezmysly ako napríklad " This program requires 386 CPU ", alebo "Not enough memory".

Píše sa rok 1992

Sused Fero mi oznámil že ide do Ameriky na návštevu a ešte v ten deň mi na záchode v hlave pri velkej potrebe skrsol nápad. Zrazu som sa postavil... Uvažoval som : "Vývoj sa nedá zastaviť ... vývoj ide ďalej a ani mňa nesmie obísť". Ešte v ten deň som išiel k PRIORU, kde ma často okoloidúce individuá oslovovali, že či nemám valuty (asi vyzeram dosť divne...) zameniť koruny za doláre. Obetoval som moje celoživotné úspory 3769 korún Československých. Ale domov som išiel hrdo, s vreckom plným desaťdolároviek (mal som ich tam desať). Ešte v ten večer som zašiel za Ferom a zveril som mu peniaze s tým, že keď bude v Amerike tak mi tam kúpi kooprocesor 8087 a graficky akcelerátor Trident 8900. V októbry sa Fero vrátil z pracovného pobytu v Amerike a vtisol mi do ruky v novinaách zabaleného Tridenta a tvrdil že som zaspal dobu a že kooprocesor 8087 už 5 rokov nevyrábajú.V tom okamihu som zamietol myšlienku prirobyť k mojmu počítaču ISA zbernicu, pretože ďalší upgrade sa mi zdal nemožný. Ano, čo sa týka upgradovania môjho počitača tak to som dosiahol vrcholu ktorý už nešiel prekonať bez tak prepotrebného kooprocesoru, ktorý by mohol v určitých situáciach zvýšiť výkon môjho počítača až o 30 percent.

Píše sa rok 1996

Od istého majstra odborného výcviku som kúpil za 319 korún modem. Bol vyrobený v roku 1986 vo fabrike ROBOTRON v Nemecku a bol to velmi pekný a moderný modem krémovej farby velký asi ako menší kufor a dokonca aj rukoveť mal. Bežal rýchlosťou 2400 Baudov za sekundu(to jest asi 300 bitov za sekundu) a na jeho prednom panely sa vyjímalo 6 led diod.

Píše sa rok 1999

Začínam si uvedomovať že už začali 90 roky a ľudia okolo mňa začínajú hovoriť o nejakom internete. Jedného dňa sa mi do rúk dostal program Arachne v ktorého help súbore som sa dočítal, že beží pod dosom a je určený na prehrabávanie internetu a v tom okamihu som si uvedomil akú moc mam teraz v rukách. Ano pripojil som sa. Môj počítač bol dokonale vybavený na surfovanie, kedže som starú nemodernú MCGA kartu nahradil modernou Super VGA kartou ktorej pamäť bola takmer 8 krát väčšia to jest 512 kilobytov. Tým sa celková velkosť pamäti v mojom počítači takmer zdvojnásobila. Áno bol som za vodou, veď Arachne som môhol spustiť v rozlíšení 800x600 a pracovať v režime Super VGA s 256 farbami ako na profesionálnom počítači. Dlho netrvalo, iba 41 minút a podarilo sa mi počas mojho druhého pripojenia (Prvé spadlo po 13 minútach, ked sa program snažil natiahnuť stranku www.microsoft.com, bohužial v tomto kritickom okamihu sa prehrial modem, lebo Pánbohvie prečo vypovedal ventilátor zabudovaný v skrini modemu.Ventilátor som pohotovo nahradil novým-použitým ktorý som odšróboval na záchode.) vytvoriť si Emailovú adresu na servery Yahoo.com. Dennodenne som surfoval, ale vždy len po hodine aby som, sa nestal závyslím. Za takú hodinu som stihol za dobrého počasia natiahnúť občas aj 6 stránok.

Veru tak ... bol som pripravený vstúpiť do roku 2000....