Solara:

1997 - 2000: Jedno obrovské Zasvätenie

Konečne začínam vidieť môj súčasný život v kontexte väčších cyklov. Obdobie od roku 1997 je také intenzívne, že bolo veľmi ťažké dostať ich do väčšej perspektívy. Väčšinu času som sa iba snažila prežiť. Od marca 1997 do začiatku septembra 1999 to pôsobilo ako prechod pekelnými ohňami a transformáciou. Môj život bol plný nepokoja a zmätku.
     Uvedomila som si to až oveľa neskôr, okrem toho som sa nachádzala v hlbokej jame v zemi, vyhrabávajúc základy pre môj Nový život. Cítila som že som pokrytá blatom, špinavá a utrápená. Moje každodenné skúsenosti boli tvrdé a nudné. Pokračovala som v hrabaní, nemajúc tušenie ako sa dostať z jamy.
     Koncom roka 1999 som si uvedomila, že sa veci zmenili. Z môjho života odišli mnohí ľudia, odložila som veľa stránok svojej povahy, veľa starých modelov a veľkú časť svojej minulosti. Aj keď som v skutočnosti nemohla vidieť kto sa zo mňa stal, rozhodne som vedela, že už nie som tou istou osobou ako predtým.
     Skončil sa pre mňa gigantický cyklus. Nesčíselné množstvo životov som sa nachádzala na tejto ceste služby, zakaždým "slúžiac ľuďom" a zriedka slúžiac sebe samej. Zriedka som sa seba samej opýtala čo skutočne chcem. Zriedka sa pozrúc do vnútra svojho srdca aby som zistila čo chce prežiť. Obetujúc zakaždým svoj osobný život na oltári služby ľudstvu. Nuž, tento cyklus konečne skončil.
     Väčšiu časť tohoto roka som bola sama. Neuveriteľne sama na 48 hektároch zeme a zabalená do tenkej prikrývky ticha a samoty. Toto je dôvod prečo som od konca minulého roka nenapísala o sebe žiadne nové informácie. Nedokázala som rozprávať o tom čím prechádzam. Fyzická záťaž bola príliš veľká - starostlivosť o toto miesto v zime, kancelárska činnosť a práca na tejto stránke. Mojimi spoločníkmi boli osamotenosť a nuda. Bolo veľmi náročné žiť izolovane na mieste, ktoré som považovala za pozostatok svojej minulosti. Bola som vo veľkom strese, snažiac sa dať si rady so zmenami v sebe samej, splácať účty, pracovať, snažiac sa vyhrabať z dlhov, niesť zodpovednosť, predať toto miesto a odsťahovať sa.
     Ale nevravím vám to aby ste ma ľutovali, ani vás nežiadam o pochopenie. Prosto to tak bolo. Je to moja realita. Je to neoceniteľná skúsenosť.
     Skúsenosť z TA-ANUA, alebo "neúspešného" Ostrova svetla bola asi podnetná pre každého kto sa na nej zúčastnil. Ale všetci mohli slobodne odísť keď chceli, ale ja som to nemohla urobiť. Všetky dlhy a záväzky zneli na moje meno a tak som tu musela zostať. Často som mala pocit, že si to musím zlíznuť sama. Mohla som len dúfať, že som sa už naučila svoju lekciu a viac nikdy nespravím rovnakú chybu - že nebudem počúvať svoje srdce. A keď sa znova vyskytla príležitosť "slúžiť ľuďom", najskôr som sa podívala dnu a uistila som sa, že práve to NAOZAJ chcem urobiť.
     Okrem aktivácie 4. brány v auguste 1999 som za takmer dva roky neposkytla žiadne prednášky ani workshopy. Nenapísala som ani jednu novú knihu. Napriek mojej izolácii, nebola to doba žičlivá tvorivosti. Namiesto toho je to doba na prebudovanie samotného jadra mojej bytosti. Doba na odhodenie všetkého čo nie je podstatné a nerezonuje to s najvrúcnejšími želaniami môjho srdca.
     Neposkytovala som workshopy pretože sem nemohla odcestovať a nechať tento majetok bez dozoru. To spôsobilo výrazný pokles mojich príjmov a prinútilo ma to žiť prevažne z náhodných zázrakov. Teraz mi znova dochádzajú peniaze na živobytie. Odvtedy čo som poskytovala workshopy uplynula už dlhá doba a často mám obavu či k tomu niekedy ešte vôbec dôjde. (Okrem aktivácií Priechodu 11:11.) Neviem ani či ešte chcem poskytovať workshopy. A moja bytosť je na úplne novom mieste - neviem ani či by som tam teraz mala čo učiť.
     Tento rok som sa tvrdo usilovala zostať pozitívna a zachovať oheň. Moje fyzické telo často ochabuje, alebo sa ponára do hlbokej depresie. Zvyčajne neupadám do depresií, ale v tomto roku nebolo mesiaca v ktorom by som nebola zopár týždňov mimoriadne deprimovaná. Niekedy som sa cítila byť chytená v pasci, alebo bez nádeje. Bez ohľadu na to som tieto nové kamene prikladala do mojich nových základov. A veľmi sa snažím robiť to aj teraz a vytvoriť základ pre nový život, ktorý skutočne chcem.
     Konečne som z tohoto domu a pozemku vyčistila väčšinu disharmonickej energie TA-ANUA. Predala som asi polovicu svojho majetku a zvyšok odíde keď sa definitívne odsťahujem. Odpustila som všetkým, ktorí mi v minulosti ublížili, alebo mi chceli uškodiť. Vytvorila som tu neutrálnu zónu. Teraz vidím aké som mala šťastie, že som mohla prejsť takou intenzívnou dobou zasvätenia a transformácie na nádhernom a pokojnom mieste ako je toto. A stále čakám na to, že predám tento majetok a budem môcť voľne ísť niekde úplne inde.
     Vo svojom živote som dosiaľ prešla niekoľkými rôznymi cyklami. Keď som bola mladá, strávila som asi desať rokov znovuobjavovaním starodávnych energií, náboženstiev a kultúr. Spolupracovala som s Hopijmi, čítala som tibetské texty a žila som v peruánskych horách. Bola som obdarovaná niekoľkými vynikajúcimi učiteľmi:. Boli to: Mina Lansa, John Fire Lame Deer, Taner Celensu a Majster Ni, Hua Ching. Toto obdobie nazývam moje "Pozemské roky".
     Mnohé roky som potom potrebovala na znovuobjavenie svojho anjelského a hviezdneho pôvodu a znovuzískanie svojej nesmiernosti. Spolupracovala som takými Veľkými bytosťami ako sú Kwan Jin, Sanat Kumara, Og-Min, Archanjel Mikael a Metatron. Toto obdobie nazývam moje "Hviezdne roky".
     Úlohou týchto dvoch cyklov bolo zistenie kým som a znovunadobudnutie toho čo som už vedela.
     Po aktivácii druhej brány 11:11 v roku 1993 sa začala fáza ktorú volám mojimi "Zemsko-Hviezdnymi rokmi". Už nebola oddelená "fyzickosť" od "duchovnosti". V mojom tele bola ukotvená moja nesmiernosť. Predchádzajúce dva cykly splynuli a všetci moji bývalí učitelia sa stali súčasťou buniek mojej bytosti.
     Teraz, po mocnom zasvätení rokov 1997 - 2000 už nie som ani Zemsko-Hviezdnou bytosťou. Predpokladám, že by ste povedali, že som prosto Človekom. Som veľmi REÁLNA. Nepoškvrnená. Zraniteľná, pokorená a niektorí by snáď povedali, že silná, hoci sa často tak necítim. Moje srdce je celé a otvorené dokorán, iba takým môže byť. Cítim. Milujem. Som.
     Názvy mnohých domorodých kmeňov na celom svete sa dajú preložiť ako "Ľudia". Cítim, že som sa stala práve tým. Tým, že sa považujete za "Človeka" nestrácate spojenie s hviezdami, ani s tým čo nazývam Neviditeľné. Je to tomuto názvu vlastné. Ak ste "Človek", alebo "Ľudia", máte spojenie so všetkým.

Dokonca aj názov stránky NVisible je možné chápať nasledovne:

     THE NVISIBLE (NEVIDITEĽNÉ)

     alebo

     THEN VISIBLE (POTOM VIDITEĽNÉ)

     Vo mne je neviditeľné teraz viditeľné. . . . . .

     Z ohňov zmätku a pustošenia sa zrodil fénix.