Nachádzate sa vo všetkých spoločenských vrstvách, v myriadach zamestnaní a štýlov života, patriac do rôznych kultúr ktoré musí poskytnúť táto planéta. Avšak, vôbec ste nemali pocit, že sem patríte. Mnohí z vás sa cítili opustení, ako keby ste boli daní do adopcie vašimi pravými rodičmi a zanechaní s neznámou, cudzou rodinou. Keď ste boli mladí, možno ste sa pozreli lepšie do očí svojej matky, otca a súrodencov a boli ste udivení tým, kto sú oni a prečo vy s nimi žijete. Hľadiac na hviezdnu oblohu, kričali ste na váš pravý ľud aby vás zachránil z tejto nezvyčajnej reality. Ano, vy ste jeden zo Zrodených z Hviezdy.

Keď ste boli dieťa, mali ste veľa nezvyčajných snov a zážitkov. Chceli ste sa o ne podeliť s vašou rodinou, ale ony boli často prisúdené výplodom prehnanej fantázie. Niektorí z vás si pamätajú na nočné vznášanie sa nad posteľou, hľadiac na svoje spiace telo so zvedavou nezainteresovanosťou. Alebo ste možno zažili pocit, že ste sa stali takými obrovskými až to rozšírilo vašu myseľ za jej hranice chápania. Práve keď ste začali prispôsobovať svoje parametre tak veľkej bytosti - v okamihu ste sa stali malými, tak hrozne drobnými, že si to ani nie je možné predstaviť.

Možno ste pocítili zrýchľovanie až pokým nebolo všetko rozmazané, pocítili ste závrat a bolo vám zle od žalúdka. Potom sa čas bez výstrahy spomalil do najpomalšieho plazenia, ženúc vás do šialenstva od netrpezlivosti. Tieto zážitky z detstva, z ktorých niektoré zostávajú s vami dodnes, boli cestami cez rôzne ríše vedomia a multidimenzionálne priechody pre zakúsenie ktorých ste boli prístupnejší keď ste boli mladí a nevzdelaní v zvykoch tohoto dnešného sveta, v ktorom sa o takých veciach predpokladá, že nejestvujú.

Možno ste na pustých miestach prírody videli víly, ktoré sa s vami so srdečnou radosťou podelili o svoje tajomstvá. Lebo víly sú vždy uspokojené keď ľudia uznajú ich prítomnosť a hrajú sa s nimi. Skutočne, takto to vždy malo byť. Snáď k vám v noci prišli Anjeli, keď ste boli bezpečne ukrytí v súkromí vašej izby kde vás nemohol vyrušovať svet. Spievali vám piesne Hviezd, stále nad vami bdejúc, niekedy vás vyliečiac z choroby alebo zúfalstva. Alebo neskoro v noci, keď ste boli v teple vašej postele, tak vás navštívili žiariace, farebné gule zo svetla, ktoré boli nezvyčajne upokojujúce. Áno, vy ste jeden zo Zrodených z Hviezdy.

Možno ste sa cítili akoby ste sa stratili, že ste snáď niekde na vašej ceste šli zle, skončiac náhodou na planéte Zem. Ale beda, nemôžete sa rozpomenúť na cestu domov. Hľadíte na nočnú oblohu dúfajúc, že sa rozhorí a prevládne blikot vašich hmlistých spomienok na to čo bolo tak dávno. Chodiac po tejto planéte v stave omámenej odovzdanosti viete, že ak sa nachádzate tu, tak na to musí byť nejaký dôvod. Že snáď existuje nejaká forma služby ktorú môžete preukázať aby ste si zarobili na váš lístok domov. Áno, vy ste jeden zo Zrodených z Hviezdy.

Ale teda ešte raz, mohli by ste byť na Zemi pretože sa domnievate, že ste potrestaní za akýsi priestupok ktorý ste vykonali "niekde inde." Možno sa pamätáte na zneužitie svojej moci v inom svete. A teraz ste umiestnení na túto planétu aby ste odčinili predošlé zločiny. Pravdaže, poistili ste sa aby ste sa zachovali natoľko zmenšení, nakoľko je to len možné, aby ste nikdy nemuseli čeliť výzve byť zasa nástrojom moci! Vy ste tí ktorí "chodia zranení " - plní mečov a implantovaných zariadení, ktoré ste vy sami umiestnili do vnútra vašich vlastných bytostí. Neprestajná bolesť vás udržiava malými a bezpečnými pred nebezpečenstvom stať sa príliš veľkým. Chodiac po tejto planéte, zatieňujúc samých seba šúchate nohami, ako keby ste boli zhrbení pod nesmiernym bremenom viny ktoré nesiete. Vediac, že" nie " ste "hodní "byť doma, prijímajúc bez námietok bolesť z vyhnanstva a nemilosti. Áno, vy ste jeden zo Zrodených z Hviezdy.

Každý z nás, kto je Zrodený z Hviezdy, nosil vo vnútri seba tieto pocity, vryté hlboko vo vnútri našich pamäťových buniek. Divili sme sa nad tým prečo sme tu, prečo sa tak odlišujeme od " ostatných, " prečo sa nezhodujeme s modelom života ktorý je pokladaný za " normálny." Je to akoby sme počúvali inú hymnu ako väčšina ľudí. Hymnu, ktorá sa nás hlboko dotýka, avšak zdá sa, že počúva nemnoho ďalších. A zlomky tejto vzácnej piesne nám umožňujú pokračovať, ako keby sme sa snažili zložiť kúsky temnej záhady, svätej pre nás, avšak nepovšimnutej väčšinou.

Takto tomu bolo keď sme prežívali naše nespočetné inkarnácie na planéte Zem. Niekedy sme sa tiež zamaskovali, pokiaľ ide o to čo väčšina posudzuje ako normálne, zažívajúc krátke chvíle zaradenia sa medzi nich. Predsa len sme nakoniec nemali dobrý vnútorný pocit kým sme uskutočňovali naše klamy. Často sme z toho boli doslova chorí, občas tak chorí až sme zomreli. Vždy sa vracajúc do ďalšieho stelesnenia, možnosti pokúsiť sa ešte raz.

Vyskytovali sa tam vtedy naše vnútorné pravidlá a zákony správania. Tie boli často v rozpore s tými ktoré v tej dobe na Zemi prevládali. Zdalo sa nám, že sme sa narodili s tým aby sme zachovávali odlišné pravidlá, hodnoty a zákony. Činy ktoré boli úplne prijateľné pre hocikoho iného, boli pre nás škodlivé, zatiaľ čo my sme boli schopní robiť veci ktoré neboli dovolené väčšine ľudstva. To sa prejavilo nielen ako celkom mätúce, ale nás to často dostávalo do veľkých problémov. Stav vecí ktorý pokračuje podnes.

Občas sme boli obšťastnení stretnutím iného človeka ktorý vypadal na to, že rozumie - možno i oni počuli svätú pieseň. Aký to len bol dar keď sme sa mohli podeliť s našimi pocitmi, deliac sa jeden s druhým o svoje najvzácnejšie a najosobnejšie túžby. Počas týchto krátkych chvíľ sme sa necítili takí stratení a sami. Nezriedka sme zachytili prenikavý pohľad očí cudzinca ktorý pozdvihol našich duchov, dávajúc nám nádej, že sú niekde iní ktorí rozumejú.

Dokonca i fyzicky sme boli odlišní. Keď sme boli chorí, naša teplota často klesla namiesto toho aby stúpla; často sme mali nízky krvný tlak a upchaté dutiny. Naša chrbtica bola občas neobyčajná. Mohli sme nezvyčajne ohnúť svoje telá, čomu ľudia hovoria kĺby z gumy. Ale bolo to v našich očiach, kde sme sa najviac odlišovali. Zistili sme svoju situáciu, čiže spôsob vnímania ktorý bol úplne iný ako u väčšiny. Mohli sme VIDIET. To znamená, že sme mohli vidieť viac než sa bežne postrehne fyzickými očami. Mohli sme vidieť do Podstaty druhých, čítajúc v ich duši, myšlienkach a najvnútornejších pocitoch. To spôsobilo, že sa mnohí okolo nás cítili nepríjemne. Vlastne, často sme boli odvrhnutí a vyobcovaní vďaka strachu ľudí, že budú prehliadnutí. Nebolo to ako keby sme sa snažili vidieť viac; my sme mohli vidieť, bez akejkoľvek námahy. To je prosto časť toho byť Zrodeným z Hviezdy.

Takto sme žili svoje životy - sami, oddelení, osamelí a nepochopení. Stále pátrajúc po plnšom pochopení našej nepríjemnej situácie. Večne pátrajúc po kľúči ktorý by nás prinavrátil domov. Nachádzajúc útechu vždy keď sme mohli - v okamihu priateľstva, v letmej vášni lásky alebo prostredníctvom spoločenstva s Prírodou.