Ja, Thovt, Atlanťan, majster mystérií, strážca záznamov, mocný kráľ, mág, žijúci z generácie na generáciu, chystajúci sa vojsť do Siení Amenti, som vytvoril pre vedenie tých ktorí majú prísť neskôr, tieto záznamy ohromnej múdrosti slávnej Atlantídy.
V slávnom meste Keor na ostrove Undal, v dobe dávno minulej, som začal túto inkarnáciu. Nie tak ako bezvýznamní ľudia súčasnosti, žili a zomierali mocní Atlanťania, ale skôr si z eónu na eón predlžovali život v Sieňach Amenti, kde rieka života plynie večne vpred.
Tisíckrát som zostúpil po temnej ceste, ktorá viedla do svetla a rovnako veľakrát som vystúpil z temnoty do svetla, s obnovenou silou a energiou.
Teraz na istú dobu zostúpim a ľudia z Khému (Khém je starobylý Egypt) o mne viac už nebudú nič vedieť. Ale v čase, ktorý sa ešte nezrodil, sa objavím znova, mocný a silný, požadujúc vyúčtovanie od tých, ktorých som nechal za sebou. Potom si dajte pozor, ó ľudia z Khému, ak by ste vierolomne zradili moje učenie, lebo vás zvrhnem dolu z vášho vysokého stavu do temnoty jaskýň odkiaľ ste prišli. Neprezraďte moje tajomstvá ľuďom zo Severu, ani ľuďom z Juhu, aby na vás nedopadla moja kliatba. Pamätajte si moje slová a dbajte na ne, lebo sa iste znova vrátim a vyžiadam si od vás to čo strážite. Ba, ja sa vrátim aj spoza hraníc času a spoza hraníc smrti, odmeňujúc alebo trestajúc, podľa toho ako ste splatili svoj záväzok. Vznešení boli moji ľudia v tých dávnych dňoch, ďaleko mimo pochopenia bezvýznamných ľudí, ktorí sa nachádzajú vôkol mňa teraz. Poznali múdrosť staroveku, hľadali hlboko v srdci nekonečného poznania, ktoré náležalo mladosti Zeme. Múdri sme boli, s múdrosťou Detí Svetla, ktoré prebývali medzi nami. Silní sme boli, vďaka energii čerpanej z večného ohňa. A z nich všetkých, najvýznamnejším z detí človeka, bol môj otec Thotme, strážca veľkého chrámu, spojka medzi Deťmi Svetla ktoré žili v chráme a ľudskými rasami, ktoré obývali desať ostrovov. Tlmočník, za tromi, Prebývajúceho z Unalu, hovoriaci s Kráľmi hlasom, ktorý musí byť vypočutý.
Vyrástol som tam z dieťaťa do dospelosti, zaúčaný mojím otcom do dávnych mystérií, až pokým sa vo mne časom nevznietil oheň múdrosti, kým nevzbĺkol do spaľujúceho plameňa. Neprial som si nič, len dosiahnutie múdrosti. Až jedného významného dňa prišiel príkaz od Prebývajúceho z Chrámu, aby som bol predvedený pred neho. Málo bolo takých spomedzi detí človeka, ktorí by zhliadli tú úžasnú tvár a žili, lebo Deti Svetla nie sú ako synovia človeka, pretože nie sú inkarnovaní vo fyzickom tele.
Bol som vybratý spomedzi synov človeka, vyučovaný Prebývajúcim tak, aby bolo možné splniť jeho ciele, ciele ktoré sa ešte nezrodili v lone času. Po dlhé veky som žil v Chráme, učil som sa viac a stále viac múdrosti, pokým som sa, tiež, nepriblížil ku svetlu vyžarovanému z veľkého ohňa. Poučil ma o ceste do Amenti, podzemného sveta, kde sedí veľký kráľ na svojom tróne moci. V úcte som sa hlboko sklonil pred Pánmi Života a Pánmi Smrti, dostávajúc ako dar kľúč Života. Odpútal som sa zo Siení Amenti, nepripútaný smrťou ku kruhu života. Putoval som ďaleko ku hviezdam až kým sa priestor a čas nestali ničotnými. Potom čo som sa dosýta napil z kalicha múdrosti, zahľadel som sa do sŕdc ľudí a našiel som tam väčšie tajomstvá a potešil som sa. Lebo len pri Hľadaní Pravdy bolo možné upokojiť moju Dušu a zahasiť oheň vo vnútri.
Žil som veky, vidiac ako ľudia okolo mňa ochutnávajú z kalicha smrti a vracajú sa znova vo svetle života. Postupne sa z Kráľovstva Atlantídy šírili vlny vedomia, ktoré boli zajedno so mnou, len mali byť nahradené zrodom nižšej hviezdy.
Podľa zákona, slovo Majstra rozkvitlo. Dolu do temnoty sa obrátili myšlienky Atlanťanov, až kým nakoniec v hneve nepovstal zo svojej Agvanti, Prebývajúci, (toto slovo nemá v Angličtine ekvivalent; znamená stav nezainteresovanosti, alebo nestrannosti) vyslovujúci Slovo, privolávajúci energiu. Hlboko v srdci Zeme, synovia Amenti počuli, a načúvajúc, riadili zmenu ohnivého kvetu ktorý horí večne, meniac a presúvajúc ho, pomocou Logosu, pokým veľký oheň nezmenil svoj smer.
Ponad svet sa vtedy prevalili obrovské vody, zatápajúce a ponárajúce, meniace rovnováhu Zeme, až kým zostal stáť len Chrám Svetla na vysokej hore Undal vyčnievajúcej z vody. Nemnohí prežili, zachránení pred prívalmi príbojov.
Zavolal ma potom Majster a povedal: "Zhromaždi mojich ľudí. Preveď ich, pomocou vied ktoré si sa naučil, cez vody, až kým neprídete do zeme zarastených divochov obývajúcich jaskyne v púšti. Postupuj tam podľa plánu, ktorý už poznáš."
Zhromaždil som teda svojich ľudí a nastúpili sme do obrovského Majstrovho korábu. Vznieslili sme hore k ránným zore. Temný pod nami leží Chrám. Odrazu sa nad ním zdvihli vody. Stratený zo Zeme, až do ustanoveného času, bol veľký Chrám.
Rýchlo sme leteli v ústrety rannému slnku, až kým pod nami neležala krajina detí Khému. Zúriví, prišli s palicami a oštepmi pozdvihnutými v hneve, túžiaci zabiť a načisto zničiť Synov Atlantídy. Vtedy som pozdvihol svoje žezlo a nasmeroval lúč vibrácie, prikujúc ich na mieste ako úlomky skál z hory. Potom som k nim prehovoril rozvážnym a pokojným hlasom, vraviac im o sile Atlantídy vraviac, že sme deti Slnka a jeho poslovia. Zastrašoval som ich ukážkami magickej vedy, až kým sa neplazili pri mojich nohách, načo som ich oslobodil.
Dlho sme prebývali v krajine Khém, veľmi, veľmi dlho. Poslúchal som príkazy Majstra, ktorý hoci spí, predsa žije večne a vyslal som synov Atlantídy, vyslal som ich mnohými smermi, aby z lona času mohla múdrosť znova vytrysknúť v jej deťoch.
Dlho som prebýval v krajine Khém, činiac veľké diela vďaka múdrosti v mojom vnútri. Rástli hore ku svetlu poznania deti Khému, ovlažovaní dažďami mojej múdrosti. Prerazil som potom cestu do Amenti, aby som si mohol zachovať svoje schopnosti, oživovať z veku do veku Slnko Atlantídy, strážiť múdrosť, chrániť záznamy.
Vyrástli ohromne synovia Khému, podmaňujúc si ľud vôkol seba, pomaly rastúc v sile Duše. Teraz načas spomedzi nich odídem do temných siení Amenti, hlboko v sieňach Zeme, pred Pánov Moci, znova zoči voči Prebývajúcemu.
Vztýčil som vysoko nad vchod, priechod, bránu vedúcu dole do Amenti. Veľmi málo bolo takých čo by sa odvážili vykonať to, nemnohí prešli vstupnou bránou do temnej Amenti. Vztýčil nad priechodom som, ja, monumentálnu pyramídu, pomocou energie, ktorá prekonáva silu Zeme (gravitáciu). Hlboko a ešte hlbšie som umiestnil dom, či komoru sily. Z neho som vytesal kruhovú chodbu siahajúcu takmer k ohromnému vrcholu. Tam, na najvyššom bode, umiestnil som kryštál, vysielajúci lúč do "Časopriestoru", zhromažďujúci energiu z éteru, sústreďujúci ju na priechod do Amenti. (Viď Doreal: The Great Pyramid.)
Vybudoval som iné komory a všetky som ich nechal zdanlivo prázdne, avšak sú v nich skryté kľúče do Amenti. Ten, kto by sa odvážil do temných ríš, musí sa najskôr očistiť dlhým pôstom. Nech si ľahne do kamenného sarkofágu v mojej komore. Potom mu odhalím veľké mystériá. Čoskoro sa dostane tam, kde sa s ním stretnem, dokonca aj v temnote Zeme sa s ním stretnem, ja, Thovt, Pán Múdrosti, ho stretnem, podržím a navždy s ním zostanem.
Vybudoval som Veľkú pyramídu, podľa vzoru pyramídy sily zeme, horiacej večne aby aj ona, tiež, vytrvala veky. Do nej som vniesol svoje vedomosti o "Magickej vede", aby tu mohla byť keď sa znova vrátim z Amenti. Ba, kým budem spať v Sieňach Amenti, moja Duša sa bude túlať a slobodne sa inkarnovať, prebývať medzi ľuďmi v tom či inom tele. (Hermes, trikrát zrodený.)
Som vyslanec Prebývajúceho na Zemi, plniaci jeho príkazy, aby človek mohol byť pozdvihnutý. Teraz sa vraciam do Siení Amenti, nechávajúc za sebou časť svojej múdrosti. Dávajte si pozor a držte sa príkazu Prebývajúceho: Oči majte neustále obrátené hore, ku svetlu. Určite včas budete zajedno s Majstrom, určite právom budete zajedno s Majstrom, určite právom budete zajedno so Všetkým.
Teraz od vás odchádzam. Poznáte moje prikázania, dodržiavajte a žite ich a ja budem s vami, pomáhajúc vám a vedúc vás do Svetla.
Teraz sa predo mnou otvára vstupná brána. Idem dole v temnote noci.
Z Anglickej verzie textu "The Emerald Tablet I: The History of Thoth, The Atlantean" preložil Alberian, 2008.