[ Vypravy | Prechod Java, alebo cez pol Slovenska a spat! ]

[ 1. Etapa ] Cez pol Slovenska [ 1. Den | 2. Den | 3. Den ]
[ 2. Etapa ] Prechod Java [ 4. Den | 5. Den | 6. Den | 7. Den ]
[ 3. Etapa ] A spat [ 8. Den ]

[ Podakovanie ]

1. Etapa: Cez pol Slovenska

Planovany ucastnici  : Misu (Tot ja)
Pociatocne straty    : Nikto (To by som toto asi nepisal ;) )
Straty pocas pochodu : Nikto (Hadam nieco vydrzim!)

Zaciatok: Pondelok 19.07.1999 o 6:30
Ciel Dna: Handlova

Rano, prebudenie, prve myslienky: pondelok, novy tyzden, padam z domu... Najest sa zobrat vak a rychlo na autobus. Som v Brezne, ta hups autobus do Piestan klopem na dvere, nic! Sofer ma ma na haku, aj ja jeho, ved za pol hodinu ide dalsi. Preslo uz tristvrte hodiny, autobus nikde, zeby nesiel. Ale ide, uz je tu ujo sofer ma presvedcil, ze vak patri do kufra, chudatka kolaciky. Veziem sa, krasa, az na tu cenu (87 Sk)! Prichadzam do Handlovej, je tu mierne teplo, co uz. Ponahlam sa Mikeymu, hore schodmi, zabudol som, ze byva az na vrchu ;). Potesil sa mojmu zjavu (ved co mu zostavalo).
Zhodil som vak, citil som sa ako pierko. Hned sme sa pustili do prace, programovania, ukazal som mu, co som mu priniesol, potesil sa. Cely den som sa prezieral a programoval, potom mi bolo mierne zle (kto vie z coho?). Vecer, teda o 24:00 sme sa rozhodli, ze pojdeme spat.

Druhy den: Utorok 20.07.1999
Ciel dna : Dolne Kockovce pri Puchove

Rano Som zabudil o 5:10, vstavat som mal az o 7:00. Takze som sa snazil prehovorit tie hodiny, aby trochu pridali, nechceli. Po malych ranajkach  (dva poriadne hrube krajce chleba so salamou) sme sa vybali na autobus do Prievidze, ciel - Internet! Na zastavku sme prisli presne, naraz s autobusom. V Prievidzi som isiel este vratit jednu knizku(4 Kg) a horsa na Vysoku Skolu (proste na FRI). Zavislost je pekna vec,len ju netreba  prehanat takze som zavislacil len od 9:30 do 13:30. Potom som splasil obed. O chvilu som uz upaloval na vypadovku, cesto pokecal s byvalym spoluziakom,
zarabal si na nemenovanej pumpe (s takym ciernym konom). Poprial mi vela  stastia a uz som stopoval, po X minutach mi zastala Avia. Ze ma hodi  do Hradista, viezlo sa dobre, az na ten prievan, mal otvorene vsetky okna.  Vystupujem, poprajem soferovi pekny den a padam dalej, cesta  je hnusna,  hore kopcom, zakruta a este aj uzka. Ale predsa niekto zastal, jeden chovatel koni, prave isiel na nudaplaz. Rychlo som nasadol a uz sa islo. Cestou mi  zastavil pri prameni kyselky, tak som si nacapoval, taka ochota sa len tak  nevidi. Potom ma pred Trencinom vyhodil, isiel na Zelenu Vodu. Pokracoval som v stopovani, ale uz sa nedarilo, takze som si to zasiel do Trencina peso.Tam som presedlal na MHD. Ked som sa ocitol na Autobusovo-Zeleznicnej Stanici,
tak som zistil, ze za 5 minut ide autobus do Povazskej Bystrice. Prave som  zbadal autobus s poznavacou znackou PX. Ze by to bol on, nie ale isel  do Puchova a to bolo hlavne. Takze sup dnu, cestou sa mi naskytol pohlad na rozostavanu dialnicu (nemaju do coho vrazat peniaze). V Puchove som si dal na stanici kofolu a odslapal si 15 minut do Kockoviec. Ze vraj ma uz cakali od rana (bolo 18:00), hlavne, ze som pisiel. Pokecali sme, navecerali sa, zahrali nieco na pocitaci, a isli spat (oni, ja som si este pockal do 1:00)!

Treti den: Streda 21.07.1999
Ciel dna : Povazska Bystrica

Rano ma zobudila naobvykle hlucna doprava (to bolo asi tym otvorenym oknom). Poranajkach padol napad ist sa previest na bicykli, to som este nevedel, co je to za bicykel. Bol to favorit, s poriadnou osmickou na zadnom kolese preskakujucou retazou a este k tomu aj zle fungujucou prehadzovackou.  Tak sme vyrazili, islo to celkom hladko, ale na moj horak to nema. Vytrmacany
som sa vratil a dakoval bohu, ze na tom uz nemusim sediet. Naobedoval som sa, k obedu bol kapor cerstvo uloveny z Vahu (bol celkom dobry). Rozlucil som sa a rychlo na vlak. Vlacik sa rozbehol na Povazsku Bystricu. Po vystupe som sa prehnal mestom a zakotvil u Georiho, ktory ma uz cakal. Zhodil som vak a o chvilu sme vlietli do Supermarketu, urobili mensi nakup (za 300Sk). Oznamil mi, ze o 18:00 musime ist cakat Skrecka na stanicu. Trochu sme pokecali, medzitym sa u nich striedali ludia (bolo tam ako na Vaclavaku). Isli sme pockat Skrecka. Cakame, prichadza vlacik, ludia vystupuju, Skrecok nikde, vlacik odchdza, Georgi zbadal Skrecka, omylom vystupil na druhu stranu ;). Tak sme sa pobrali naspat k Georgimu. Este sme skocili k Otovi (nemohol ist, lebo mu bolo spatne), dal nam informacie o trase a mapy. Vratili sme sa a o 22:00 zalahli.

2. Etapa : Prechod Java

Planovany ucastnici  : Oto, Georgi, Tondo, Marcel, Igor, Martin, Tibor,
                       Misu (Tot ja), Skrecok, Miso, Natali, Danka, Nina
Pociatocne straty    : Oto, Tondo
Straty pocas pochodu : Igor, Martin, Miso, Danka

Stvrty den: Stvtok 22.07.1999
Ciel dna  : Sedlo pod Grapou (mozno aj iny, ale to sa este nevedelo)

Rano sme vstali naranajkovali sa a vybrali sa na stanicu, vlacik isiel 6:38 do Ziliny. Na stanici sme sa vsecia stretli 2 dievcata a 7 chlapcov. Celkom pekny pocet. Prisiel vlacik, my sme obsadili posledny vagon a vydali sa na cestu. V Plevniku k nam priskocil dalsi clovek, Igor, to nas uz bolo 10. Ked sme vystupili v Ziline, tak sa k nam pidala este Nina. Pockali sme na vlacik do Cadce a odfujazdli sme. V Cadci sme mali este pockat neakych ludi, neprisli. Tak sme nasli smerovnik (chvilu to trvalo) a vydali sa na cestu. Isli sme mestom a cestou sme stratili cervenu znacku (po ktorej sme mali ist), ale nasli zelenu (ktora viedla na to iste miesto - Chotarny kopec), tak sme isli po nej (Zivot je zmena). Cestou sme sa podla tempa rozdelili na skupinky,  Georgi sa ako predvoj valil pred nami. Obcas sme sa vsecia pockali a napili.  Na posledom kopci som dohnal Georgiho, spolu sme dovalili na Chotarsky kopec.  Sadli sme do travy a zacali obedovat (vsetko co sa dalo jest), postupne prichadzali ostatni. Po poriadnom jedle a malom oddychu sme sa vydali dalej.  Obcas sme zastavili (oddychnut si, vytrusit kamene z topanky, najst znacku).  Valili sme sa po lukach, cez samoty, popod vysokonapatove vedenie, ktore bzucalo do kroku. Cestou sme si este oddychli pri cedulke, kde bolo napisane, ze do sedla pod Grapou je 0:35 hodiny. Niektori ludkovia mali uz poriadne otlaky (Miso). Dorazili sme pod Grapu (alebo, ako sme neskor zistili na Mrackov), bol tu maly pristresok, ohnisko a trocha dreva. Rozlozili sme stany (boli len 3 dvojmiestne). Kusok ponize bolo zopar domou, tak sme tam isli na vodu. Pri naberani sme stretli jedneho pana (este sme netusili, co snim zazijeme). Vatili sme sa naspat k ostatnym rozlozili ohen a uvarili 4 litre gulasovej polievky. Do sytosti sa vsecia najedli a ozmyslali, co s nacatym vecerom. Nakoniec sme sa rozhodli, ze si zahrame mafiu. Potom sme sa zabavali asi do 23:00. To uz bol kazdy dost unaveny, tak sa islo  spat. Niektori do stanov, a niektori vonku pri ohni ( Ja, Miso, Skrecok, Tibor a Marcel ). Marcel zostal prikladat do ohna.

Piaty den: Piatok 23.07.1999
Ciel dna : Neisty

Okolo 1:00 nas Marcel zobudil, ze zacina prsat. Kazdy sa obalil igelitom  a spal dalej. Rano o 3:30 ma zobudli Skrecok, ze mam prikladat na ohen, to uz  zacinal poriadny lejak. Medzicasom mi premokol spacak. Tak som sa rozhodol, ze pojdem do stanu, kde sa medzicasom odstahoval aj Skrecok. Presvedcili ma, ze mam zobudit aj ostatnych, tak som ich zobudil a aj oni sa zdekovali.
Rano sa Georgi rozhodol, ze sa pojde spytat tych chatarov, ci by nas neprichilili. Ten pan, co sme ho stretli pri studni mu povedal, ze mozeme ist k nemu do stodoly. Tak sme zobrali vsetko okrem stanov a pobrali sa tam. Rozvesali sme vsetko mokre a pomaly sme sa trusili do kuchyne, kde sa pripravovali ranajky (ovsene vlocky). Po tychto ranajkach nam ten pan pripravil horuci caj.
Potom nam vysvetlil, ze sme na Mrackove (to znamena, ze je tu vzdy ine pocasie ako na zvysku Slovenska a tiez, ze ak sa pocasie zmeni, tak jedine o 9:00). Nezmenilo sa, prsalo vytvrvalo dalej, takze nam ponukol, ze ak mu pomozeme spracovat suroviny, tak nam uvari polievku. Po vydatnej polievocke sme sa rozhodli, ze pojdeme naspat do Povazskej Bystrice, tam sa vyspime a
na druhy den pojdeme na Georgiho chatu, dazd pomaly utichal. Zbalili sme sa,  rozlucili a pobrali sa do Dlhej nad Kysucou, kde nam povedal, ze je zastavka. Prisli sme tam, pockali 45 minut na autobus a odviezli sa do Turzovky, odtial do Cadce a vlacikom, veselo sa baviac, spat Do Ziliny a Povazskej Bystrice. Tu sme si trosku vystrelili s Otika zavolali sme mu a tvrdili, ze mu  telefonujeme z Portasa (Ale najprv sme museli pockat kym prejde vlak).  My sme zatial robili krovie. Potom sme sa rozisli domov (poniektori ;)), osprchovali sa a stretli u Igora. Tam sme zahrali zopar kol mafie, trochu pokecali a rozisli sa vyspat. Miso, Tibor a Igor boli este na diskotesenici.

Siesty den: Sobota 24.07.1999
Ciel dna  : Georgiho chata

Rano sme trosku zaspali (ved sme neboli jediny), zbalili sme sa ako blesk a upalovali na stanicu, cestou sme zbierali ostatnych (zaspatych). Zopar ich dezertovalo, ale nakoniec nas predsa len bolo aspon niekolko. Dobehli sme na stanicu sadli na vlacik a odsisikali do Puchova. Tam sme  presedlali na autobus a presunuli sa k hajovni v Lysej pod Makytou. Potom sme sa vydriapali (doslovne) k Georgiho chate. Naranajkovali sme sa a vonku sme chvilu blbli. Po obede si Marcel si siel lahnut (do embrionalnej polohy). My ostatny sme sa pobrali k bratom Cechom, cesta bola vesela. Tam sme sa zastavli pri chate Selanka a zacali hrat kolky. Kedze gula nedociahla na niektore kolky, tak sme vymyslali najroznejsie sposoby, ako tych kolkov zhodit co najviac. Potom sa podarilo odtrhnut gulu,
tak sme ju naviazali na spat, ale potom dociahla uz len na jeden jediny kolok, tak to bolo este akcnejsie (akcia sa zvysovala, ked gula kde-tu do niecoho tresla, alebo niekomu preletela popri hlave). Tiborovi sa podarilo lano trosku predlzit tym, ze gulu hadzal vselijakymi sposobmi. Nakoniec sme este zosimulovali zive kolkypred a po trafeni gulou. Potom sme sa pestahovali  blaznit na hojdacku, na druhej strane chaty (bol to povraz priviazany na konari do tvaru U). Najprv sme sa hojdali po jednom, potom sme skusali, co ta hojadacka vydrzi, tak sme sa tam nalozili, dvaja, traja a nakoniec styria (250 Kg), dievcata sa nechceli pridat. Potom sme sa roztacali, co bola este vacsia zabava. Nakoniec sme vedla na mape zacali hladat Kycery (je ich tam sialene mnozstvo. Potom sme sa vybrali na spiatocnu cestu. Na hranici nastalo rozhodovanie, ci sa chceme vobec vratit na Slovensko. Ale nakoniec sme sa vratili na Georgiho chajdu, tam sme potom hrali sarady (take slovicka, ze "nepremokavy skaut" alebo "teoria Marxizmu Leninizmu" daju zabrat ;).Potom Marcel zosimuloval Rigera zo Shadowrunu. Na chajde sme s Georgim predviedli, ako sa hra"soja, cukor, lepidlo", uzili sme si srandy, hlavne ja! Opekali sme spekacky a jedli, co prislo do cesty, blaznili sa, spievali a hrali, ja som zazeral na pukance a skladal bobrika sebaovladania. Bolo mi totiz uz trosku zle a predomou miska pukancov, na ktore som mal chut. Ale vydrzal som, nezjedol som ich, aj ked to bolo tazke. Potom  sme zaliezli do spacakov a precitali si zopar rozpravok...

Siedmy den: Nedela 25.07.1999
Ciel dna  : Makyta a potom navrat do Povazskej (Povodne sme mali ist poziet Ota do Marikovej)

Rano sme vstali trosku neskor, ako sme chceli, takze sa za Otom neslo. Tak sme si povedali, ze si nieco zahrame, prvy napad bol Clovece (ne)hnevaj sa! Pustili sme sa do hry, niektorym to nestacilo (Marcel a Skrecok), tak hrali spolu este aj sach. Ale potom sa predsalen plne oddali clovece.Po ranajkach sme sa rozhodli, ze pojdeme na Makytu (k uspesnosti sme potrebovali este vrcholovu
knihu, zmoknut, stratit sa a vytvorit mrackovsky chleba sa nam uz podarilo). Takze hor sa po vrcholovku, vystup bol rychly, len hore sme zistili, ze hnihu sice mame, ale nit cim pisat. Nekonecna vynaliezavost zas zabodovala,  tak sme pisali uhlikom z ohniska. Zapis zabral 2 strany. Pripojili sme aj nasho imaginarneho priatela Cierneho Petra a zapisali ho v siestich jazykoch a v morzeovke.
Na vrchole obcas trochu zafukal vietor, inak tam bolo velmi pekne Potom sme sa vratili, naobedovali, a zahrali kvalitnu rusku obdobu clovece so 135 polickami. Neskor sme sa zbalili a upalovali na zastavku, chyvilku sme pockali a o chvilu sme uz "upalovali" busikom do Lysej pod Makytou, vlacikom do Puchova a dalsim do Povazskej, v nom sme sa vsecia natrepali na dve sedadla, proste sranda.V Povazskej sme sa zhygienizovali a zisli sa na rybyckovo-ovsenovlocko-cajovej party u Natali. Potom sme dlho do noci (poniektori az do rana) kecali.

3. Etapa : A Spat.

Planovany ucastnici  : Misu (Tot ja)
Pociatocne straty    : Nikto(To by som toto asi nepisal ;) )
Straty pocas pochodu : Nikto (Viezol som sa)

Osmy den: Pondelok 26.07.1999
Ciel dna: Brezno-Bujakovo (Domov)

Rano sme sa poniektori boli prejst vonku, zatial co ini chrapali. Nakoniec zme sa rozlucili a pobrali sa kazdy po svojom, Natali domov, Marcel do prace, Nina na Rozkvet (sidlisko) za spoluziackou, Ja, Georgi a Skrecok k Georgimu. Na obed sme boli odprevadit Skrecka a Ninu na vlacik, ja som sa ozhodol, ze pojdem stopom, akosi som nemal paniaze ;) (kedy som ich mal?), este som sa zastavil u Georgiho po kazetky, ktore som pocuval pocas pisania tohto  pribehu (tymto mu za ne velmi pekne dakujem). Potom som nabehol na Zilinsku vypadovku stopol auticko do Ziliny, so soferom sme si krasne potikali. Vyhodil ma na zaciatku Ziliny, krizom cez mesto som presiel po stvorprudovej ceste, z coho boli vodici dost vyhukani, co uz s nimi. Na opacnom konci  mesta som sa otocil a vratil sa na Zeleznicnu stanicu ;). Tu som nasadol na vlacik do Zvolena a skoro celu cestu do Banskej Bystrice spal. Prebehol som na autobusovu stanicu, vbehol do autobusu a pozeral sa, ako sofer tlaci listok, ked vybehol cas, tak bolo 16:59. Tak som si kupil aj ja jeden listok do Brezna, tu som presadlal na miestnu a zakotvil doma...

Podakovanie:
Tu by som rad podakoval vsetkym, ktori mi pomohli na vyssie popisanej ceste. Takze pekne po poradi.
- Najprv svojim rodicom, za to, ze ma pustili a dovolili mi flakat sa po Slovensku.
- Potom rodicom Mikeyho, ktori mi poskytli ubytovanie a stravu 1. den.
- Mikeymu, ze so mou zdielal svoj pocitac a zobral ma k nim na skolu na internet.
- Neznamemu soferovi z mraziaceho auta z Prievidze, ktory ma odviezol z Prievidze do Hradista.
- Dalsiemu neznamenu soferovi, ktory mi zastavil aj napriek tomu, ze mu to Pravidla cestenej  premavky zakazovali a zviezol ma ku Trencinu a este ma aj vysadil na krasnom mieste na stopovanie.
- Neznamej Panej, ktora mi vysvetlila, ako sa dostat cez Trencin na Autobusovu stanicu.
- Rodine Blaskovcov, za stravu (cesrstvo uloveheho kapra), noclah a samozrejme zdielanie pocitaca.
- Milanovi, ze so mnou vydrzal byvat rok na intraku a jeho bratovi, za pozicanie bicykla (stal sice za vsetky drobne, ale aspon som sa povozil).
- Georgiho rodine opat za stravu a noclah, ktore mi vzdy ochotne ponukli, ked som u nich bol.
- Georgimu, ze ma zatiahol do ich party a pozval na tuto ako aj ine akcie. A tiez mi prispel roznym
materialom k rozvijaniu mojich programatorskych vedomosti.
- Otovi, Tondovi, Marcelovi, Igorovi, Martinovi, Tiborovi, Skrecokovi, Misovi, Danke, Nine a Natali (jej este za omhono viac, ved ona vie ;) ), ze ma prijali medzi seba a stravil som s nimi peknu akciu (prvu, ale nie poslednu).
- Ujovi z Mrackova, ktori nas ochotne prichilil. Poskytol nam stravu a ukazal cestu na autobus.
- Neznamemu vodicovi bielej dodavky, za odvezenie z Povazskej Bystrice do Ziliny.
- Vsetkym rusnovodicom a soferom, ktori ma viezli.
Tak to su asi vseci, ak si este na niekoho spomeniem, tak ho sem urcite dopisem.