Dobytie posledného hradu bývalého okresu PX.

11.sept.1999

T: Púchov - Horná Breznica - Lendica - Lednický hrad - Červený Kameň
( 14 km )

Ráno prebiehalo bez časových závad. Dokonca aj moje primárne potreby boli uspokojené. Čas odchodu 6:38, železničná stanica. Opäť mi bolo sľúbené: "Áno, prídeme", ale opäť bol tento sľub hanebne porušený Peťom K., Soňou T. a Alenou H.. Vyvodím z toho patričné dôsledky. Púchov. Prezkúmali sme hríbik a vydali sme sa po modrej turistickej značke. S Georgim sme prebrali pozitíva a superlatívy knihy Otec prasátek od Terryho Pratcheta. Vyblúdili sme z ulíc "rozľahlého" Púchova a cez zahradkársku oblasť sme sa ponorili do monokultúrneho a odporného smrekového lesa. Idúc okolo takzvanej Poľovníckej chaty sme sa započúvali do posledných tónov civilizácie: Tac, Tac, Tac, Tac... Vyšli sme na miesto, ktoré sa podobalo na les v minulom čase, kde sme samozrejme stratili značku. Keďže Tramp vie "všetko najlepšie", ešte sme tam chvíľku blúdili. Tibi našiel značku a pokračovali sme. Nad dedinou nazývanou Horná Breznica, som odovzdal prvý z mnohých darčekov pre Marčela. Baliaci papier bol odbalený a v jeho rukách sa skvel Axe antiperspirant (protipotič) a v ňom malá kocka ( tento fakt je dôležitý, zapamätaj si ). V Hornej Breznici asi padajú v jeseni aj železné listy, pretože na hríbiku nebolo ani jedného. Opäť sa stratila značka. 10 min. Značka nájdená. Kráčame si po peknej lúčke slniečko pripeká na nebi ani obláčik. Značka opäť stratená. 15 min. Značka opäť nájdená. Zostup do Lednice poznačený zlodejstvom a občerstvením zároveň. Skrátene kradli sme slivky. Kotulilili a boli sme v Lednici. Na námestí (?) vyvierala možno liečivá voda ( z hydrantu ). V obchode som naďabil na mentolové pastilky a dostal som pečiatku, skvelý obchod. Marčelov druhý darček: obal z múky a v ňom malá kocka. Vyštverali sme sa pod Lednický hrad. Chceli sme ho poctiť našou návštevou, ale... jediný vchod do tohoto kamenného kolosu boli zamrežované dvere. Skúsili sme ho obísť, neúspech, preto sme si sadli taký plácek medzi skalami a papali sme. Marčelo dostal ( od Natálky ) ďaľší darček "MODRÝ VALEC" a v ňom malú kocku. Aby si Marčelo udržal našu priazeň doniesol tvarohové buchty ( hlavne pre mňa ), ktoré mi skoro všetky zjedli a bonboniéru Milena. Slová nestačia na opísanie toho božského nugátu a mliečnej čokolády. Potom nasledovali rôzne horolezecké pokusy o dobytie hradu. Tibi sa pokúšal otvoriť dvere, ale v zámku bola sirka a ešte k tomu zlomená. Preto sa Mumo pokúšal preliezť štrbinou medzi vrchom brány a múrom. Prepchal hlavu, potom ramená a potom to radšej vzdal. Vydali sme sa teda ďalej. Značka sa v stále nepravidelnejším intervaloch a stále na neuveritelnejších miestach objavovala až kým sme sa dostali na Červenokamenské sedlo. Logicka sme usúdili, že značka pokračuje stále po lesnej ceste a nie prudko dolu do doliny. 20 min. Pochopili sme, že chodníček prudko dolu do doliny, bol ten správny. Zostup. Strata značky. Georgimu to už bol úplne fuk, či sa do dediny dostaneme po značke alebo nie. Značka nájdená. Konečne Červený Kameň, toľko prachu, čo tak skladovali na ceste pri krčme som v živote nevidel. Ak prešlo hocaké vozidlo po ceste zdvihol sa kúdol proch aj dva metre vysoko nad zemou. Pre alergika istá smrť. Podľa mojich hodiniek sme sa dovtípili, že autobus ide za 1,5 hodiny, preto sme si v krčme kúpili kofolu a popíjali a dojedali zásoby. Marčelo dostal svoj štvrtý darček: Mikroténové sáčky. Odviazal prvý, v ňm bol ďalší a ďalší a... v tom poslednom 18. ( Marčelo dovŕšil vtedy dospelosť ) bola malá kocka. Pozrel som sa na hodinky a zasmial sa. Moje hodinky, ako je všebecne známe majú srandovnú vlastnosť: nadbieha malá ručička ( o 25 minút ), a preto nám autobus nešiel za 1,5 hodiny ale za 2,5 hodiny. Zahrali sme si Ruky a Mumo vypočítaval každému astronomickú mriežku. Uvediem príklad: 1 - symbolizuje egoizmus a sebadôveru, Mumovi vyšlo asi 7x 1. Dostali sme sa opäť do Púchova. 1,5 hodina. Považská Bystrica. Na záver by som len dodal: Púchovský značkári turistických chdníkov sú strašní vtipálci, a ak nejákeho stretnem určite mu zakrútim krkom.

Autor Tramp
Napísané za 55 minút v Považskej Bystrici
18. 9. 1999