29. 10. 1999 – piatok
T: Bolešov – chata Gilianka – PP Dračia studňa – horáreň Chrastková – PP Biely vrch – Vršatec chata – Červený Kameň ( 20 km )
Na tento výlet som sa veľmi tešil kôli dvom PP, ktoré si pozrieme. Tatinko
ma odviezol do svojej práce, kde som při poháriku džúsu počkal pár minút,
kým som nažhavil energetické dekompozitory a premiestnil som sa na miesto
odchodu. I pristúpil som ku autobusu „P.Bystrica – Nemšová“, nahodil som
úsmev 12 a neverbálne komunikujem s vodičom: „Prepáčte chcel by som nastúpiť.“
Odpovedá: „Musíš ísť do vedľajšieho autobusu“ Ja na to:“Ale veď ja chcem
ísť týmto!“ On:“Choď do vedľajšieho autobusu.“ Poslúchol som a pár metrov
vedľa stál ten pravý ( autobus ).
Počas transportu sme stretli Dadu, ktorá pracuje s papiermi. Vystúpila
v Púchove a zamávala nám.
Bolešov – Mäsná … miesto nášho vylodenia. Stúpame cestou asfaltovou
( odteraz * ) popri zapáchajúcom družstve. Oproti sa rúti liazka. Keď preletí
okolo nás, zanechá neopísateľnú stopu. Strrrrrrrašný smrad, proste Yperit
sa môže vypchať. Po kľukatej * sme objavli chatu s priliehavým názvom Gilianka
( asi tu raz prenocoval Gil ). Pečiatka nič moc. Kúsok vedľa sa rozprestieral
rybník alias bažinka. S Romanom sme sa išli pozrieť na splavovyciu komoru.
Ten pohľad nikdy nezabudnem. Chodba dlhá asi 10 metrov vysoká 3 metre po
stenách pokrytá niečím zelenosivým a ukrutne zapáchajúcim, pripomenulo
mi to stoku, kde sa stratil ježek v kleci.
Naše nohy stále dopadali na * a stále sprevádzaní hnilobným pachom.
Objavili sme ďaľší botanický unikát Fantovník pomarančový ( Fantus orangus
), ktorý je typický svojimi nezrelými zelenými plodmi zvanými spritem ktoré
dozrejú do oranžových fánt.
Podarilo sa nám v lesnom bunkry odhaliť a odchytiť partyzána ( fotodokumetácia
). Hľadáme, hľadáme PP Dračie studňe a nič, preto bol Marcel poslaný jako
výsadok do malej dolinky. Po zjedení jedného chleba, jedného jablka, šálky
čaju, a ešte čohosi čo si neviem spomenúť sa vrátil. Po ďalších 200 metroch
na * sme onú PP našli.
Vydali sme sa ďalej a naše myšlienky stále viac a via zaplňovala myšlienka
na *, prečo tu je, kto ju postavil, jako dlho tu ešte bude, kedy skončí….Naše
trápenie ukončila horáren Chrastková, kde sme od * odlúčili, po 10 km.
V mysli prebiehalo hromženie a rozhorčenie nad zradou nad nami vykonanou,
pretože v mape bolo jasne nakreslené, že * vedie len ku chate Gilianka
a ďalej len poľná cesta, tak už je to zo mňa, už je mi lepšejšie.
Vyšli sme na hrebeň a pomaly stúpali ku Bielemu vrchu. Biely vrch sme
dobyli aj bez výstupu naň, lebo tur. Hríbik bol na úpätí tejto PP.
Slniečko bolo na teplo stále skúpejšie ale napriek tejto skutočnosti
sme sa ocitli na Vršatci při chatách. Vynútil som si oddych, lebo moje
nohy odvykli toľkej námahe. Potom popod Chotúč a popri Babkách kráčajúc
sme dospeli k bodu konečnému k bodu očakávanému a stále sa približujúcemu
a to k Červenému Kameňu.
Ale, autobus na ktorí sme sa všetci svorne tešili, chodí len v sobotu.
Rozhodli sme sa teda pre riešenie náhradné. Do Ilavy a potom do PB. Keď
tu zrazu zastavil autobus „Červený Kameň – Púchov“, sťastne sme nastúpili.
Ale, išiel len do Lednických Rovní, kde nám potom šiel prípoj.
Už, už sme nastúpili naprípoj do Púchova, keď z diaľky sa k nám približoval
autobus, neviem ktorý orlí zrak to mal nasvedomí, ale rozoznal, že ten
bus ide až do nami navždy milovanej PB. Využili luxus nám ponúkaný a tak
sme sa dostali domov.
Autor Tramp